„Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.“
Na Slovensku hovoríme tomuto obdobiu „Fašiangy“, odvodené z nemeckého „Fašang“, čo by sa dalo preložiť ako karneval.
Fašiangy sa začínajú deň po Troch kráľoch a trvajú až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá je prvým dňom pôstneho obdobia, končiaceho Veľkým piatkom.
Neodmysliteľnými súčasťami fašiangov sú tradičný fašiangový sprievod, pochovávanie basy, bály a plesy, ktoré sa zachovávajú i v našom okolí dodnes. Po dedinách išli v sprievode mladí muži preoblečení v rôznych maskách. Najčastejšie to boli masky: žobrák, drotár, stará žena, ale aj maska medveďa, kozy a iných zvierat. V ruke držali ražeň alebo šabľu. Na ražeň im ľudia napichovali slaninu, klobásu, dávali im vajcia a peniaze na spoločné posedenie.
Naši deviataci si pre spolužiakov pripravili krátky program, nechýbali mládenci, dievčence, rozprávkové bytosti, samozrejme, aj zvieratká. Zábavu spestrili spevom a tancom, nechýbala ani dobrá nálada.